Milý Igor!
Už sú tu konečne sľúbené snímky a známka života z Nemecka. Medzitým sme už zase niekoľko týždňov doma, avšak deti stále hovoria o Tebe, zanechal si v nich veľký dojem. Chcela by som sa ti ešte raz vyslovene poďakovať zato, že si nás tak príjemne rozmaznával. To jednoznačne prispelo k nášmu zotaveniu, ktoré sme Ja a Helga nutne potrebovali.
V uplynulom roku som sa odsťahovala z dediny do veľkomesta, potom som sa ešte aj v meste trikrát presťahovala (neuspokojujem sa z kompromismi) a po poslednom presťahovaní sa, som zatvorila dvere, sadla si s deťmi do auta a odcestovala som do Palamosu, aby som jednoducho len zrelaxovala.
Medzitým už u Teba určite panuje ten správny kľud a môžeš sa trochu zotaviť z Tvojej namáhavej prvej sezóny. Viem si predstaviť, že ťa to určite stálo veľa síl a stále stojí, také niečo ako Fosca Rica sám viesť, zvlášť keď vôbec nepochádzaš z gastronomického odboru.
