Toto je teraz moja posledná správa, jedine, že konečne niečo urobíš. Ja som čakala dosť. Cítim, že si len jednoducho zo mňa robíš srandu. Povieš mi, že ma chceš rýchlo vidieť a potom povieš, že o dva týždne. To myslíš vážne? Dávaj si pozor, ja viem, že sa stále cítiš byť pod tlakom, ale ja som ti nechala tak veľa času. Konečne chcem signál, že to všetko myslíš vážne. A keď nie, tak potom buď konečne taký úprimný a skonči to. Ale tieto ustavičné znova sa vracajúce diskusie ma neobyčajne znervózňujú. Skutočne neočakávam veľa, možno jednu správu denne a že si sadneš do tvojho auta a za tieto prekliate 3 hodiny sem pricestuješ. Na začiatku si mi tak veľa písal, nerozumiem, čo sa stalo. Nerozumiem tomu všetkému, nerozumiem ti. Ako by aj, veď so mnou vôbec nehovoríš. Teraz sme sa nevideli takmer 4 týždne a ty si mi dvakrát zavolal... Prosím ťa, konečne mi povedz, či ma naozaj ľúbiš a či to tu naozaj všetko chceš. Respektíve dokáž mi to konečne!!!!
